Preferencie a prieskumy: Eurovoľby 2024
Najnovšie prieskumy a preferencie strán a kandidátov vo voľbách do Európskeho parlamentu 2024. Získajte podrobný prehľad o možnom politickom scenári. Eurovoľby na Slovensku sa budú konať v sobotu 8. júna 2024
Stránka obsahuje:
Predvolebné prieskumy
- 1 SMER 24,6 %
- 2 Progresívne Slovensko 21,9 %
- 3 HLAS 11,2 %
- 4 REPUBLIKA 8,7 %
- 5 KDH 6,3 %
- 6 SaS 5,7 %
- 7 Demokrati 5,2 %
- 8 Maďarská aliancia 5,1 %
- 9 SLOVENSKO 4,4 %
- 10 SNS 3,2 %
- 1 Progresívne Slovensko 23,2 %
- 2 SMER 22,1 %
- 3 HLAS 11,9 %
- 4 REPUBLIKA 11,0 %
- 5 SaS 6,4 %
- 6 KDH 5,0 %
- 7 Maďarská aliancia 3,7 %
- 8 Demokrati 3,3 %
- 9 SLOVENSKO 3,2 %
- 10 SNS 3,1 %
- 11 ZDRAVÝ ROZUM 1,9 %
- 12 Kresťanská únia 1,2 %
- 1 SMER 23,8 %
- 2 Progresívne Slovensko 22,1 %
- 3 HLAS 13,8 %
- 4 REPUBLIKA 9,1 %
- 5 KDH 6,5 %
- 6 SaS 6,0 %
- 7 SLOVENSKO 4,7 %
- 8 Maďarská aliancia 4,2 %
- 9 SNS 3,7 %
- 10 Demokrati 3,0 %
- 11 ĽSNS 1,3 %
- 1 SMER 24,4 %
- 2 Progresívne Slovensko 23,5 %
- 3 HLAS 10,3 %
- 4 REPUBLIKA 9,0 %
- 5 KDH 7,1 %
- 6 SaS 5,7 %
- 7 SLOVENSKO 5,3 %
- 8 Maďarská aliancia 4,8 %
- 9 SNS 4,0 %
- 10 Demokrati 3,4 %
- 11 ĽSNS 1,7 %
- 1 Progresívne Slovensko 25,6 %
- 2 SMER 17,6 %
- 3 HLAS 14,4 %
- 4 REPUBLIKA 8,5 %
- 5 KDH 7,0 %
- 6 SaS 6,7 %
- 7 SNS 5,2 %
- 8 Maďarská aliancia 3,7 %
- 9 Demokrati 3,4 %
- 10 SLOVENSKO 2,7 %
- 11 ZDRAVÝ ROZUM 1,0 %
- 12 ĽSNS 1,0 %
- 1 Progresívne Slovensko 27,2 %
- 2 SMER 15,2 %
- 3 HLAS 14,2 %
- 4 REPUBLIKA 7,5 %
- 5 KDH 6,7 %
- 6 SaS 6,5 %
- 7 Maďarská aliancia 5,0 %
- 8 SNS 4,1 %
- 9 SLOVENSKO 3,2 %
- 10 Demokrati 2,7 %
- 11 ZDRAVÝ ROZUM 1,5 %
- 12 SRDCE 1,2 %
- 13 ĽSNS 1,0 %
- 1 SMER 26,7 %
- 2 Progresívne Slovensko 24,6 %
- 3 HLAS 11,8 %
- 4 KDH 8,2 %
- 5 REPUBLIKA 6,4 %
- 6 SLOVENSKO 4,9 %
- 7 SNS 4,8 %
- 8 SaS 4,6 %
- 9 Maďarská aliancia 2,4 %
- 10 Demokrati 2,3 %
- 11 ĽSNS 2,1 %
Účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu
- 08.06.2024 34,38%
- 25.05.2019 22,74%
- 24.05.2014 13,05%
- 06.06.2009 19,64%
- 13.06.2004 16,96%
Rýchle odkazy k volebným témam
Výsledky európskych volieb v SR
Všetky správy o eurovoľbách 2024
- Republika zakladá s nemeckou AfD v europarlamente novú frakciu. Podpredsedom tzv. suverenistov bude Uhrík
- Spojí sa krajná pravica? Smer Patriotov vylúčil, Pellegriniho lobing môže zabrať. Fica bude zaujímať blokujúca menšina
- Macron oblečený i nahý, pešky i na koni
- Polovica Francúzov považuje rozpustenie parlamentu po eurovoľbách za odôvodnené
- Európska únia: doprava a krok vzad. Čo sme si to dali nahovoriť
- V EÚ sa rozdeľuje moc, Slovensko bude zastupovať Pellegrini
- Po nás potopa. Green Deal, klimatická zmena a rôzne záujmy
- Stopka elektromobilovému ošiaľu? Koniec dogmatizmu, návrat k pragmatizmu
- Macron hrá po prehre v eurovoľbách vabank. Ako môže jeho pád ovplyvniť úniu?
- Temné signály z volebných máp
- Politológ: Nárast volebnej účasti v eurovoľbách sa môže javiť ako dobrá správa, ale v dvoch rozmeroch to tak nie je
- Nové trendy v EÚ? Krajná pravica silnie, darí sa aj Republike. Štandardné strany upadajú, zo Smeru je vlastenecká ľavica
- České eurovoľby - kladivo na Petra Fialu?
- Scholz nie je Macron. Predčasné voľby napriek zdrvujúcej porážke odmieta
Časté otázky o prieskumoch k eurovoľbám
-
Aké faktory ovplyvňujú preferencie voličov pred eurovoľbami?
Najzásadnejším faktorom pre voľbu určitej strany v Eurovoľbách sú osobné preferencie ľudí v domácej politike. Väčšina ľudí, ktorí volili určitú stranu v parlamentných voľbách v septembri 2023, resp. by vybranú stranu volili, ak by sa voľby do NR SR konali teraz, by v európskych voľbách volila tú istú stranu. Najväčší podiel takýchto stabilných voličov a voličiek majú strany Progresívne Slovensko a Smer. Naopak, z parlamentných strán vykazujú v tomto zmysle najmenšiu stabilitu elektoráty hnutia Slovensko a SNS.
Pre výsledky volieb do Európskeho parlamentu bude mimoriadne dôležitá aj účasť. Strany sa budú snažiť využiť momentum získané v nedávnych prezidentských a parlamentných voľbách a mobilizovať svojich podporovateľov. Úspešná mobilizácia určitej strany pri celkovej nízkej účasti môže totiž pre ňu znamenať šancu na vyšší percentuálny zisk. Aktuálne dostupné čísla však naznačujú, že o prvé miesto zabojujú strany Smer a Progresívne Slovensko, pričom na treťom mieste by mala mať vstup do EP pravdepodobný aj strana Hlas. Pri ostatných stranách je všetko otvorené a je možné, že viaceré z nich skončia tesne nad alebo pod hranicou piatich percent.
Špecifikom európskych volieb je tiež zloženie kandidátok. Ľudia si pri týchto voľbách častejšie ako pri parlamentných vyberajú stranu na základe konkrétnych osobností na kandidátkach, preto sa mnohé strany pokúšajú vytiahnuť čo najsilnejšie mená. Faktory, podľa ktorých sa ľudia rozhodujú pre výber strany v Eurovoľbách sú teda okrem preferencií v slovenskej politike a sympatií voči kandidátom a kandidátkam do istej miery aj porady s rodinou alebo blízkymi, programy strán, predvolebné diskusie a pod. A samozrejme efektivita kampaní a antikampaní jednotlivých strán.
-
Aké metódy sa používajú na zhromaždenie údajov o volebných preferenciách?
Rôzne agentúry využívajú buď telefonický, osobný alebo online zber dát, prípadne ich kombináciu. Napríklad agentúra Ipsos využíva zber na online paneli. Aby prieskum dokázal čo najlepšie popísať aktuálne nálady v spoločnosti, je v prvom rade nutné zabezpečiť reprezentatívnosť vzorky. Vybraná vzorka respondentov by teda mala kopírovať zloženie slovenskej populácie v charakteristikách ako vek, pohlavie, kraj, veľkosť miesta bydliska, vzdelanie, národnosť, príjem a pod. Následne sa využívajú pravdepodobnostné modely, v ktorých sa na základe rôznych otázok a charakteristík určuje potenciálna účasť na voľbách a preferencie jednotlivých respondentov a respondentiek. Takéto modely následne dokážu poskytnúť informáciu o tom, ako by ľudia volili, ak by sa voľby konali v období zberu, ale napríklad aj informácie o veľkosti voličského jadra alebo potenciálu jednotlivých strán.
-
Aké sú hlavné dôvody, prečo sa preferencie voličov môžu meniť?
Z dlhodobého hľadiska môžu voliči a voličky napríklad meniť svoje názory a postoje, ale rovnako sa môže meniť aj pozicioning strán a obsah, ktorý ponúkajú. Z okamžitého hľadiska však často prichádza k zmenám správania preto, že ľudia majú pocit nedostatočného zastúpenia určitou stranou, nie sú spokojní s výkonom moci, objavia sa nové kauzy a škandály, niekto predvedie výborný alebo veľmi zlý výstup v diskusii, v stranách nastanú personálne zmeny a pod. Príkladom rapídneho prílivu a následne aj odlivu elektorátu môže byť napríklad hnutie OĽANO, ktoré krátko pred voľbami v roku 2020 získalo vysoký podiel nových podporovateľov, no po reálnom vládnutí počas pandemického obdobia ich preferencie opäť výrazne klesli. Netreba však zabúdať ani na využívanie motívu strachu z reálneho alebo fiktívneho nepriateľa, ktorý sa v slovenskej politickej kampani a antikampani výrazne používa. Najmä v období finišu predvolenej kampane dokáže vytvorenie strachu zamiešať kartami a zmeniť preferencie významnej časti populácie.
-
Existujú rozdiely v preferenciách voličov v rôznych častiach krajiny?
Rozdiely v straníckych preferenciách sa určite objavujú aj na základe časti krajiny, v ktorej ľudia žijú. Napríklad v posledných prezidentských voľbách bolo možné pozorovať vyššiu podporu Ivana Korčoka v Bratislavskom kraji a väčších mestách, zatiaľ čo Peter Pellegrini viac bodoval v regiónoch. Pri Eurovoľbách je teda napríklad opäť možné očakávať najpozitívnejší výsledok Progresívneho Slovenska v Bratislave, zatiaľ čo v regiónoch a malých obciach bude častejšie víťazom Smer alebo Hlas. Je ale dôležité myslieť na to, že miesto bydliska nie je jediným faktorom, ktorý zásadnejšie diferencuje voličské správanie. Medzi takéto zásadné faktory patria napríklad aj socio-ekonomický status, vek, vzdelanie, alebo vierovyznanie.
-
Kedy sa konajú eurovoľby 2024?
Európske voľby na Slovensku sa budú konať v sobotu 8. júna 2024 od 07:00 h do 22:00 h. Právo voliť majú všetci občania EÚ s trvalým pobytom v SR, ktorí v termíne konania volieb dovŕšili 18 rokov. Slováci budú voliť 15 europoslancov na päťročné volebné obdobie.
V jednotlivých členských štátoch EÚ sú naplánované voľby na 6. až 9. júna. Prví budú voliť Holanďania, už 6. júna, vo väčšine krajín volia až v nedeľu 9. júna.
-
Čo je európsky parlament?
Európsky parlament (EP) je zákonodárny orgán Európskej únie (EÚ). Jeho poslanci sú volení priamou všeobecnou voľbou na obdobie piatich rokov. Parlament tvorí celkovo 705 europoslancov volených v 27 členských štátoch EÚ. Európsky parlament (EP) má tri základné právomoci: kontrolnú, legislatívnu a rozpočtovú.
Európsky parlament prijíma právne predpisy EÚ, ktoré vychádzajú z návrhov Európskej komisie. Túto právomoc si delí s Radou EÚ, ktorá zastupuje členské štáty únie. EP musí s návrhom zákona súhlasiť, inak takýto návrh nevstúpi do platnosti
-
Aký je volebný systém eurovolieb?
Kreslá do EP sa prideľujú na základe počtu obyvateľov každého členského štátu. Ide však o zostupnú proporcionalitu: žiadna krajina nemôže mať menej než šiestich, ale ani viac ako 96 poslancov. Celkový počet europoslancov nesmie prekročiť číslo 750 (plus jeho predsedníčka resp. predseda).
Na Slovensku sa volia strany a poslanecké kreslá získa v počte podľa volebného výsledku každá strana, ktorá prekorčí hranicu 5%. Na prekrúžkovanie potrebujú získať kandidáti aspoň tri percentá prednostných hlasov z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre politickú stranu alebo koalíciu. Slováci budú voliť 15 europoslancov.
-
Ako voliť v eurovoľbách?
Volič sa pri vstupe do volebnej miestnosti preukáže občianskym preukazom alebo pobytovým preukazom občana EÚ. Ak mu bol vydaný hlasovací preukaz, predloží aj ten. Vo volebnej miestnosti dostane prázdnu obálku a hlasovacie lístky, z ktorých si za plentou vyberie jeden svojho preferovaného politického subjektu. Môže odovzdať prednostné hlasy maximálne u dvoch kandidátov na kandidátnej listine.
Hlasovací lístok vloží volič do obálky a následne do volebnej schránky. Nepoužité alebo nesprávne upravené lístky vloží do druhej schránky na to určenej. Na prekrúžkovanie potrebujú získať kandidáti aspoň tri percentá prednostných hlasov z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre politickú stranu alebo koalíciu.